Rozhovor Haló novin se slovenským publicistou dr. Michalem Dienešem

Je stále důvod si připomínat Slovenské národní povstání

Připomínáme si 75 let od vypuknutí Slovenského národního povstání. Jak toto povstání vnímá současná slovenská veřejnost?

Tak vážna udalosť, ako je toto výročie, je pre súčasný ponovembrový režim v istom zmysle veľkým problémom. Na jednej strane nemôžu poprieť, že povstanie vôbec bolo, že svojou podstatou patrilo do medzinárodnej koalície protifašistických síl a že prispelo k ukončeniu nie len holokaustu slovenských Židov, ale i ostatných národov a národností, a tak k ukončeniu hrôz II. svetovej vojny. Zároveň, a to je pre nich neriešiteľná diferenciálna rovnica, ako priznať nepopierateľné zásluhy komunistom? Riešia to tým, že to obchádzajú, prekrúcajú, alebo znevažujú samotné oslavy. A ešte ťažšie, že to, čo oslavujeme, súvisí s režimom, do akého sme vhupli po roku 89, ktorý oni velebia a uctievajú. A reprezentujú ho! Fašizmus je dieťa kapitalizmu, vždy vzniká za určitých podmienok, je jeho atribútom. Takže čo majú oslavovať a aký odkaz si pripomínať?

Kritizovať svoj milovaný kapitalizmus, že porodil taliansky fašizmus a nemecký nacizmus? Ako, keď takto, v takomto svätom svete kapitálu opäť žijú a zo zištných osobných dôvodov nám ho aj vnucujú? Názorne to Západ predviedol na oslavách Dňa D, výročia vylodenia v Normandii (1944). Medzi hosťami bola nemecká kancelárka Merkelová. To je aká pieta?! Niet divu, že väčšina Američanov je presvedčená, že oni prispeli rozhodujúcou mierou k porážke nacistického Nemecka a že Sovietsky zväz bojoval na strane Hitlera.

SNP sa každoročne, aj po prevrate, pripomína po celom Slovensku. Na dedinách boli aj bývajú tradície s posedením a pohostením pri vatre, aj s príhovorom žijúcich účastníkov. Pravda, tí nám odchádzajú za svojimi spolubojovníkmi, tak ako plynie ľudský život. Napriek ponovembrovým snahám a rôznym iniciatívam (tzv. kresťanských politikov a iných darebákov) odkaz a povedomie významu SNP sa im nepodarilo zničiť. A raz, možno, príde aj jeho nová fáza. Mor ho! nie je zabudnuté.

Je stále co si připomínat?

Celkom určite. To hlavné, čo treba pripomínať, sú príčiny, ktoré viedli k vzniku II. svetovej vojny, i mechanizmus jej rozpútania. SNP len reagovalo na vzniknuté nešťastie. A tie príčiny pretrvávajú. Kapitalizmus si opäť navliekol masku, tentoraz masku slobody a demokracie. Spomeňte si na Hitlerove prejavy o mieri! Stále ide o rovnaký nadnárodný podvod, akým bol celý vývoj v 30-tych rokoch, zavŕšený mníchovskou dohodou. Boj o trhy, o životný priestor, o ovládanie toho slabšieho. Politika USA a NATO, ale aj Európskej únie, je plne v tradíciách sveta pred Mníchovom: žiť na úkor druhého. Koncentrovane to vyjadruje príbeh Ruska, ale aj Afghánistánu, Juhoslávie, Iraku, Sýrie, Líbye a ďalších krajín.

Pokiaľ sa jeľcinovské Rusko dalo vykrádať a rabovať, USA nešetrili chválami o tamojšej slobode a demokracii. Keď etapa ľahkej koristi skončila, z Ruska začali robiť strašiaka, budujú okolo neho vojenské základne, aj za účasti českých a slovenských vojakov, aby mohli zaútočiť a ovládnuť, tak ako Hitler, jeho zdroje a priestory. Asi poznáte výrok vašej rodáčky z pražského Smíchova, pani Korbelovej, dnes Madeleine Albrightovej: »Je nespravodlivé, keď taký štát, akým je Rusko, vlastní toľko nerastného bohatstva.« Už Mařenka zapomněla? Keď s ňou rodičia utekali cez Srbsko (ktoré potom z vďaky dala bombardovať) pred Hitlerom, lebo ako Židia veľkú šancu nemali; nebyť toho Ruska, že by nebola?

Poďme ďalej, nikoho netrápi vývoj na Ukrajine, kde fašistické sily sú plne a oficiálne rehabilitované, Bandera je národným hrdinom. Čo je smutné dvojnásobne, aj kňazi, tentoraz odtrhnutej, teda Porošenkovej pravoslávnej cirkvi, sú opäť pri tom. V pobaltských štátoch, najväčších to spojencov USA, príslušníci SS jednotiek pochodujú a sú vyznamenávaní ako hrdinovia II. svetovej vojny a poberajú výsluhové dôchodky, v Poľsku sú po Pilsudskom pomenované dokonca aj športoviská, v Maďarsku je oslavovaný Horthy atď.

To všetko vzbudzuje hrôzu z blížiacej sa katastrofy. Všeľudské hodnoty je kapitál znova ochotný obetovať, aby si uchoval svoje triedne ciele. Židia sú citliví na výroky o holokauste, čomu sa dá rozumieť, ale už nehovoria o jeho príčinách, ani neprotestujú proti jeho oživovaniu v uvedených krajinách. Rozumiete tomu? Dnešný svet je plný falošných hodnôt a sú generované opäť z rovnakej dielne, len je oproti tej pôvodnej, mníchovskej, oveľa, oveľa väčšia. Žiaľ, i následky budú tomu primerané.

Fučíkové slová: Lidé, bděte! snáď nikdy neboli tak aktuálne ako dnes. Pravda, ľudská chamtivosť, mamon, egoizmus, bezohľadnosť, konzum ako životný štýl a domýšľavosť prekrývajú absurdnosť, ku ktorej sa blížime. Nablýskaný Titanic je v prístave, je vysvietený, hrá skvelá hudba, láka prvou triedou, vyberanou kuchyňou, luxusnými barmi, vyhliadkovými palubami, a ľudia doň radostne nastupujú. A tešia sa. Aj keď poznajú jeho neodvratný osud. Neveria tomu. Ja mám dojem, že v takomto svete žijeme, resp. nás nútia žiť.

Někteří zástanci tzv. Slovenského štátu argumentují tím, že se Slovensku v té době dařilo. Jaký na to máte názor?

Slovenský štát vznikol len preto, že to vyhovovalo záujmom nacistického Nemecka, jeho plánom. Získali nadvládu nad územím so strategickým významom pre vojnové plány proti Poľsku a hlavne Sovietskemu zväzu. Ovládali ho bez nárokov na vlastný mocenský a donucovací aparát. Tiso na zasadnutí snemu v Ružomberku v októbri 1939 (Nemci už boli v Poľsku) naivne vyhlásil: »Slovenský štát bude strážcom, aby mozole slovenského robotníka, hospodára a podnikateľa, um slovenského politika, literáta a umelca, synovia a dcéry slovenských matiek, životy slovenských úradníkov a vojakov nikdy viac neboli otrocky zneužívané k zveľaďovaniu cudzieho života ...«

Skutočnosť bola celkom iná a pripomína paralelu s našim vstupom do EÚ, i NATO. Nie my, ale oni nás potrebovali, po Mníchove i teraz. Fakty nepustia. Urobme porovnania: Slovenská národná banka mohla významnejšie operácie robiť len so súhlasom nemeckého člena správnej rady. Nemecko ovládlo podniky, banky, obchodné spoločnosti, celý export a import. Do roku 1942 dosiahol nemecký podiel v slovenských priemyselných akciových (účastinných) spoločnostiach už 51,6 % a ovládal všetky najväčšie a najvýkonnejšie podniky! Spoločnosti s kapitálom nad 20 miliónov korún ovládali Nemci s podielom 61,8 percenta. Baníctvo a hutníctvo zabrali na 100 %, kovopriemysel takmer 60 %, chemický priemysel 76,5 %, výrobu papiera a celulózy takmer 39 %, drevársky priemysel 23,5 %, stavebné hmoty 34 %, výrobu skla a porcelánu 40,8 %, potravinársky priemysel 20,5 %.

Tak ako dnes naši triedni bratia z Nemecka ovládajú celý kľúčový export (osobitne áut) zo Slovenska, bolo aj za Tisu. Slovenské podniky boli úplne odkázané na dodávky polotovarov, hutníckych materiálov a surovín od nemeckých firiem. Pod priamou nemeckou vojenskou kontrolou bolo 27 veľkých podnikov, vrátane všetkých najvýkonnejších hutníckych a strojárskych: Podbrezová, Dubnica, Považská Bystrica, Prakovce, Trnava, Stará Turá, Vyhne, Dolné Hámre (VSŽ Košice ešte neexistovali, dnes podľa osvedčeného ich vykrádajú USA); ale aj elektrotechnické a optické podniky v Bratislave, rafinéria nafty Apollo (dnešný Slovnaft), dynamitka, papiereň v Harmanci atď.

Podoba či zhoda je i v ďalšom; výstavbu (modernizáciu) týchto podnikov a prednostný odbyt výrobkov do Nemecka musela slovenská vláda financovať osobitným účtom. Iba cez tento kanál, bez akejkoľvek protihodnoty, napumpovala slovenská vláda do roku 1945 vyše 4 miliárd korún slovenských. Dnes to robí opäť, a nie len Nemcom, len sa to pokrytecký volá investičný stimul.

Nemecké banky, po vyradení českých, ovládli bankovníctvo, naftové zdroje ukradol Deutsche Erdol AG, chemický priemysel I.G. Farben, kovospracujúci priemysel koncern Hermann Göring-Werke, atď. Treba ešte dodať, že nacisti priamo určovali odvetvovú skladbu slovenského priemyslu (dnes je Slovensko úplne náhodou najväčším výrobcom áut, rozumej najväčšieho znehodnotenie ornej pôdy, a i.) aby vyhovovala importu nemeckých výrobkov a zabezpečovala prísun surovín pre spracovateľský priemysel v Nemecku a Rakúsku. Za prácou do Nemecka odišlo do roku 1940 okolo 80 tisíc ľudí.

Ak porovnáme, abstrahujúc od viacerých okolností, tak dnes máme na Slovensku, vďaka novembrovému prevratu, režim podobajúci sa Tisovmu, len bez Tisu. Ešte horšie, Slovensko nemá vlastnú ekonomiku, má len ekonomiku na Slovensku. Politici to zakrývajú tým, že hovoria o otvorenej ekonomike, ale ona nie je otvorená, ale okupovaná. Nacistický holokaust vystriedal nežný holokaust? Veď aj bombardovanie Juhoslávie bolo podľa prepitého mozgu humanitárne.

Na Slovensku sa odhaduje, že je minimálne 20 tisíc bezdomovcov – koľko ich zahynulo za 30 rokov? Nebolo ich viacej než Židov zavraždených Tisovým režimom v nemeckých táboroch? Máme žobrákov, a státisíce ľudí v núdzi. Vďaka elitnej vrstve exekútorov, ktorí sa chovajú rovnako neobmedzene a brutálne ako gestapáci, aj tisícky samovrážd z beznádeje, psychické choroby nevídaných rozmerov, či tisícky(!) predčasných úmrtí každý rok. Zároveň nám vyrastajú celé generácie mladých ľudí, ktorí nikdy nepracovali, ničia ich drogy, sú cielene hodnotovo mýlení, nepoznajú zodpovednosť, pojmy ako solidarita, úcta, skromnosť, pokora, vlastenectvo sú im cudzie.

Slovensko bolo do roku 1948 relatívne chudobné, ale vždy bolo mravné a cnostné. Terajší morálny úpadok a rozvrat nemá obdoby, taký nebol ani za Tisovho režimu. Podobnosť čisto náhodná? Nie, nie je, len kapitalizmus je vo fáze neodvratného úpadku a zániku. Ešte vpustiť trocha migrantov, legalizovať desať pohlaví, a dielo je dokonané.

Nemožno nespomenúť ešte arizáciu židovského majetku. Mechanizmus bol jednoduchý, v prvej etape sa do židovských podnikov a obchodov dosadili »kresťanskí« spoločníci, potom to bolo už jednoduché. Oscarom ocenený film Obchod na korze to verne ukazuje. Podľa úradných zápisov sa to týkalo 54 667 osôb, ktorí prišli o majetok v celkovej výške viac ako 4,322 mld. Sk. Za každého vyvezeného židovského občana ešte Slovenský štát musel Nemecku zaplatiť, a to 500 ríšskych mariek; ad absurdum!

A po rokoch, po Havlovi, sa to znova zopakovalo; pokiaľ za slovenského štátu vyvlastnili len Židov, po roku 1989 nás v rámci privatizácie vyvlastnili, teda okradli, všetkých! Dnes nám tu gazdujú nemeckí, rakúski, talianski, francúzski, americkí atď. vykorisťovatelia. Všetko skvelí, z histórie poučení a osvedčení spojenci. Ešte nám zaplatia aj štrajkujúcich hlupákov, ak voľby nedopadli podľa ich predstáv.

Pomníchovské Slovensko si polepšilo najmä v tom zmysle, že nebolo rozdelené medzi Poľsko, Maďarsko a Nemecko, že si uchovalo štátny útvar. Nebolo to málo. Polepšilo si aj tým, že po vyhnaní najmä českých úradníkov a zamestnancov, ktorí tvorili v niektorých odboroch nadpolovičnú časť zamestnancov - vedúce a lepšie platené miesta - nahradili ich domáci. Išlo najmä o administratívu a štátnu správu, školstvo, vojsko, bezpečnosť a políciu. Toto bola zvlášť citlivá otázka a pre režim veľmi prestížna.

Podobne ako v protektoráte, kľúčové pozície, o ktoré sa opierala nová štátna moc, obsadzovali, až na výnimky, ľudia bez zábran. Mamonári, egoisti, chamtivci, bezcharakterní zbabelci, pokútne a neuznané »talenty«, lúza, karieristi a obmedzenci, ktorí v novej situácii videli príležitosť na svoje uplatnenie. Ako po novembri 1989.

Kontrolu v armáde si nacisti zabezpečili v zmluve dohodou o budovaní slovenských ozbrojených síl »v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou«; dnes s NATO. A keď prišiel čas, boli slovenskí vojaci priamo nasadení zomierať za nemecké záujmy na území Sovietskeho zväzu. Ak urobíme posun v čase, dnes sme opäť tam, len s väčšou lúzou za chrbtom, a opäť sa vyhrážame Rusku. A ak sa všetko podarí, a zopakuje, stredná Európa, a nie len ona, prestane existovať. Nateraz však už bez možnosti opravného termínu!

Jak zasáhli do vývoje války na Slovensku Američané?

Určitý štandard slovenskej ekonomiky, ktorá sa predsa len nejako rozvíjala, dorazila americká armáda. Tak ako vybombardovala Škodové závody v Plzni (výška škôd asi 8 mld. korún), Prahu a iné české mestá; na Slovensku Bratislavu, ale aj Nitru, Dubnicu nad Váhom, Dubovú (pričom vedeli, že je plánovaná ako zásobáreň pohonných hmôt pre odboj), Malacky, Komárno, Ružomberok, Medveďovo, Považskú Bystricu, Sládkovičovo a Nové Zámky (podobne ako Drážďany). Len tu zahynulo cez 4 tisíc civilistov, celkovo zabili približne 7 až 8 tisíc civilistov. Taká bola ich pomoc SNP.

Slovensko počas vojny utrpelo straty vo výške približne 114 mld. korún vo vtedajších cenách. Pre zaujímavosť, kurz slovenskej ku českej korune bol jedna ku desať.

Škody po »Nežnej« sú v násobkoch väčšie. A to hlavné, zdá sa, ešte len príde, až dôjde na Benešové dekréty vcelku. Ak sa to nepodarí teraz, Nemci si na to dve tri generácie počkajú. Zaděláno na to už majú, Praha je dôkazom. A čo južné časti Slovenska, kde sú najväčšie zásoby pitnej vody? A v Maďarsku, a nie len tam, sedí pripravený, a na všetko odhodlaný Horthy na jadrovom koni. Aká je to sloboda a demokracia, keď mať, rozumej vlastniť, je viac ako byť? Keď život všetkých je menej ako kurz dolára k papieru, na ktorom je vytlačený?

Jaroslav KOJZAR


Pokračování rozhovoru najdete zde


Jaroslav KOJZAR

Diskuse k článku

Vážení čtenáři, chcete-li se zapojit do diskuse, prosíme vás o dodržování slušného vystupování. Příspěvky, které budou obsahovat sprosté výrazy, smažeme.


vival2
2019-08-29 13:11
Největší holokaust v dějinách této civilizace, byl holokaust
Slovanů, tj. Rusů, Poláků, Ukrajinců, Bulharů, Bělorusů,
Jugoslávců, Čechů, Moravanů, Slezanů, Slováků, Rusínů atd. cca 35
miliónů, nevím proč bychom se měli nechávat ponižovat a
upřednostňovat si před námi v pietě oběti Židů. Židů bylo
vyvražděno 6 milónů jen proto, že toto vyvražďování vedly všechny
vládnoucí režimy států tehdejší Evropy, židy v USA a Vatikánem,
zatímco totální genocida Slovanů byla oficiálně vedena
"JEN" Německem a Rakouskem. První nás zotročovali
1000(tisíc)a ti druzí 300(třista)let, a to až do 9. května 1945,
avšak teď od 17. listopadu 1989 zase, ale to už jsou jako naši
"přátelé" už né vrazi, už né vrazi, kdepák vrazi, např.
západoněmecká marka se dala v roce 1989 koupit za 10 Kčs. nyní se Euro
od EU pod vedením SRN kupuje už jen za 26,50 Kč.
Hlasování
Reklama
Reklama

Reklama

Vydává Futura a.s., Politických vězňů 9, 111 21 Praha 1.
Telefony - ústředna: 222 897 111, sekretariát: 222 897 256.
Email: internet@halonoviny.cz, ISSN 1210-1494.