Rozhovor Haló novin se slovenským publicistou dr. Michalem Dienešem

Povstanie predpokladalo zjednotenie všetkých protifašistických síl

V našich minulých rozhovorech věnovaných Slovenskému národnímu povstání jsme si leccos nestačili říci. Proto bych uvítal, kdybyste na složitá témata, která jsme vynechali, odpověděl tentokrát. Takže první z těch méně frekventovaných témat – oč opírali svou popularitu hlinkovci?

Tak tedy… Hlinkova slovenská ľudová strana, ako hlavná politická sila na Slovensku, svoju popularitu opierala najmä o nerovnoprávne postavenie Slovenska v buržoáznom Československu. Tieto krivdy mali byť napravené vznikom samostatného štátu. Pre českého čitateľa možno poznamenať, že meno Andreja Hlinku bolo v tomto vývoji zneužité. Hlinka bol rímsko-katolícky kňaz a pre svoje názory o rovnoprávnom postavení Slovenska bol aj prenasledovaný a väznený. Navyše, jeho strana v istom období bola prvou pokrokovou stranou na Slovensku, ešte pred KSS, ktorá obhajovala záujmy pracujúcich. Jeho osoba ani idey nemali s fašizmom nič spoločné. Na adresu Hitlera vyhlásil, že je to barbar (žiaden džentlmen), a jeho národný socializmus je pre Slovensko neakceptovateľný. Andrej Hlinka zomrel krátko pred Mníchovom, 16. augusta.

K vašej otázke len malé zhrnutie, Slovensko malo síce fašistickú vládu, ktorá vznikla ako dôsledok vonkajších udalostí a predmníchovských pomerov v Československu, ale fašistické nebolo. Povstanie, ale aj iné udalosti, vrátane povojnovej obnovy Československa, to plne preukázali. A rovnako i dnešok, ak sa porovná vývoj na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku, pobaltských štátoch, atď., kde korene fašizmu boli, kapitalizmus ich znova pohnojil, a oni rastú. Na Slovenskú takéto dedičstvo, napriek intenzívnemu hnojeniu iniciatívnych a ambicióznych hlupákov – a máme ich dosť – neexistuje.

Jak chápou lidé postavu Gustáva Husáka, který byl vlastně duší povstání?

Začiatkom tohto roka sa uskutočnila na Slovensku známa anketa, Najväčší Slovák. Gustáv Husák sa dostal do finálovej desiatky (vyberalo sa zo stovky), a nakoniec sa umiestnil za Štefánikom, Štúrom, a o galusku za Dubčekom. Ak by sa KSS tejto príležitosti chopila profesionálnejšie, možno by skončil aj vyššie. Ale podstatné je, že G. Husák vo veľkej časti spoločnosti požíva oprávnenú úctu a rešpekt. Jeho život, vrátane osobného, nebol ľahký, ale vždy zostal čestným, skromným a zásadovým. Nezostali po ňom majetky ako po Havlovi a ďalších, lebo ich k životu nepotreboval. Veril v lepší a humánnejší svet, veril v socializmus, a tomu obetoval všetko. A keď bol na Pražskom hrade, aj slovenčinu, aby mu Češi lepšie rozumeli. (Po česky sa naučil, ako vravieval, na Pankráci.)

Zohral, spolu s K. Šmidkem a L. Novomeským, ako predstaviteľmi V. ilegálneho vedenia KSS, rozhodujúcu úlohu pri organizovaní príprav a priebehu SNP. Dnes je to až nepredstaviteľné, že v utajení, pri každodennom ohrození života, a bez mobilov a SMS-iek také niečo dokázali. Vybudovali po celom Slovensku (!), v každom mestečku a v stovkách dedín ilegálnu sieť KSS. Cez tieto štruktúry šírili informácie a organizovali sily pre rozhodujúci boj proti fašizmu. Toto dnes nedokáže ani súčasné vedenie KSS, a to v legálnych podmienkach, a s internetom na chrbte. Niekde je chyba, a to systémová.

Za ďalšie, povstanie predpokladalo aj zjednotenie všetkých protifašistických síl, veď na Slovensku neboli len komunisti, len vzdelaní a rozhľadení ľudia. A bola tu aj veľká skupina ľudí, ktorí na pomeroch bohatli, mali moc a dobré bydlo. Bolo treba získať armádu, bolo treba organizovať, v súčinnosti s velením Červenej armády, partizánsky boj. Ale nutné bolo aj zabezpečiť financovanie povstania, a to tak, aby Nemci a ich domáci prisluhovači nič neodhalili. Dnes to možno znie ako fráza, ale vďaka jeho osobnosti a autorite KSS sa podarilo zjednotiť všetky vlastenecké a pokrokové sily, a slovenský národ v otvorenom boji vystúpil proti fašizmu. V Európe v tom čase boli len dve takéto osobnosti, G. Husák a J. B. Tito v Juhoslávii.

Je veľmi veľa vecí, ktoré by sa o jeho osobe mali, a nie len na Slovensku, pripomínať. Napríklad jeho referát, ktorý predniesol v oslobodených Košiciach 28. februára 1945 na konferencii KSS, a ovplyvnil aj aprílový čs. vládny program. Len dve stručné poznámky k tomu. Už vtedy sa rozhodne postavil proti antisemitizmu a označil ho za fašistický výmysel. Zaujímavé bolo aj jeho stanovisko k náboženstvu a cirkvám, keďže slovenský štát bol klérofašistický. Dovoľte odcitovať: »Staviame sa za zásadu slobody náboženského presvedčenia a cirkví. Náboženské presvedčenie každého občana budeme rešpektovať a do veci náboženstva a cirkevných nebudeme sa miešať... Keď na jednej strane slobodu náboženského vyznania a cirkví rešpektujeme, na druhej strane žiadame, aby demokratickí veriaci sami si spravili poriadok so všetkými fašistickými a nepriateľskými elementmi v cirkvách ... vieme, že hoci jednotliví reprezentanti cirkví vyhlasovali, že sú nepolitickí, zneužívali svoje postavenie ku kolaborácii s fašizmom.« Nebolo to nadčasové?

O povstání se však přičinila celá plejáda dalších osobností. Které, mimo těch známějších, připomete?

Príprava povstania bolo veľké kolektívne dielo. Ako uvádzame inde, aj pre povstanie bolo treba nájsť finančné a iné materiálne prostriedky. Takou výnimočnou osobnosťou bol aj Imrich Karvaš (ročník 1903, G. Husák bol 1913). V čase vojny bol guvernérom Slovenskej národnej banky a zároveň predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie. V etape príprav povstania a po vzniku Slovenskej národnej rady podporoval jej politický a odbojový program. Obrazne i doslova finančne i materiálne zabezpečil SNP. Poskytoval dôležité utajené informácie, a vďaka jeho iniciatíve, a s jeho súhlasom, Nemcom pod nosom, deponovali do banskobystrickej banky tri miliardy slovenských korún! Zároveň na Stredné Slovensko uložili dôležité priemyselné výrobky a pohonné hmoty pre potreby povstalcov. Takmer neuveriteľné. Koľko statočnosti a odvahy preukázal on i jeho najbližší spolupracovníci!

Krátko po vypuknutí povstania ho nacisti v Bratislave zatkli, až do oslobodenia bol väznený v koncentračnom tábore. Patril aj po vojne medzi významných slovenských národohospodárov.

Co se dnes na Slovensku děti učí o SNP?

Začnem inak: čo by sa mali učiť, a nie len na Slovensku. Dnešní mladí nemajú ani tušenia, aké útrapy a ťažkosti museli povstalci prekonávať, aby bol fašizmus porazený, a naše slovanské národy, aj Češi a Slováci, mohli vôbec existovať. Ich dilemou je pomalý, alebo rýchly internet; iba. Len pripomeniem, že náš bývalý minister zahraničných vecí ČSSR Bohuš Chňoupek bol aj veľkým spisovateľom. Na pamiatku účasti francúzskych partizánov v SNP napísal knihu Lámanie pečatí (rozumej archívov). Odcitujem: »Lebo prišiel ústup do hôr. Prechod cez Prašivú. Sneh. Poľadovica. Mráz. Hlad. Fujak. Víchrica. Slzy. Prvý zjedený kôň. Prví mŕtvi zamrznutí v snehu. Posledný zjedený kôň. Vojaci, čo padli od vyčerpania. Veľa mŕtvych. Horúčka. Ošiaľ. Vysoký sneh. Ľad. Hlad, až sa hlava krútila. Víchrica bičujúca štvancov. Zima, kruto prenikajúca až do špiku kostí. Mŕtvi. Mŕtvi. A Nemci. Všade naokolo.«

Ak by im to v školách čítali, určite by z nich vyrástli citliví a vnímaví ľudia. Nemusia všetko vedieť, ani o povstaní, ani o svete; veď to ani nie je cieľom. Len by sa nedali tak ľahko klamať a zneužívať pre darebné a zločinecké ciele politikov, ktorí sa zahrávajú s našimi osudmi, bez ohľadu ako žije väčšina a kam speje svet. Patrí to k vývoju, k technickému pokroku, že tieto generácie považujú počítač, mobil či internet za samozrejmosť. Rovnakou samozrejmosťou by mala byť aj výchova, úcta k všetkému, a všetkým, ktorí urobili svet humánnejším a lepším. Aby vedeli rozlíšiť dobro od zla, aby si zachovali, a nie len pre seba, podmienky na dôstojný a zmysluplný život. Aby mohli žiť v mieri a tešiť sa zo života. Aspoň tak ako naše generácie do novembrového prevratu.

A čo sa teda učia? Tým, že sa po prevrate rozbil jednotný systém výchovy a vzdelávania, tak sa pristupuje v našom slávnom školstve aj k tradíciám. Navyše, aký hodnotový systém a s ním spojené tradície môže vyznávať súkromné školstvo? Keď jediným meradlom je dostať peniaze (príspevok) od štátu, a olúpiť naivných, ak chcú vzdelanie; a vytvoriť zisk za akúkoľvek cenu. Škôl typu plzenská univerzita je aj na Slovensku na tucty. Na základných školách sa v rámci dejepisu dozvedajú o SNP, ale vždy to závisí od učiteľa, aké má osobné motívy k danej téme. Na stredných je to podobné, no a na vysokých, mimo špecializácií, končí svet. Nevedia nič nie len o povstaní, ale ani o dôležitých historických medzníkoch. Zostáva len rodina, okolie a náhoda. Lebo kapitalizmus potrebuje len také voličské mozgy, ktorým stačí ukázať bilbord, a už vedia správne riešenie. Prvá signálna sústava.

Jsou na Slovensku nějaké síly, které SNP dnes znevažují?

Vrece sa s nimi roztrhlo po novembrovom prevrate 1989. Ako všetko pokrokové, a hlavne, kde sa angažovali komunisti, bolo treba pošpiniť a znevážiť. Bratislava, napríklad, prišla v tom čase o pomenovanie mosta nad Dunajom, a z Mosta SNP sa stal Nový most. Dokonca im prekážal aj názov kaviarne Bystrica, hore, v pilóne mosta! Kresťanskí demokrati (Čarnogurského a Dzurindovo KDH) usilovali aj o zmenu Námestia SNP. Zmizli názvy ulíc po sovietskych osloboditeľoch, a nie len v Bratislave. Útok na symboly nie je len o symboloch.

Našťastie na Slavín, na miesto odpočinku sovietskych vojakov, si netrúfli. Čo je hrejivé, stovky bratislavčanov tam nosieva kvety, a nie len pri výročí oslobodenia mesta (4. apríl). Ak sa nemýlim, pri 70. výročí oslobodenia Bratislavy (2015) bol na Slavíne s kvetmi prezidenta aj Kiska, narýchlo prebehol medzi davom, ktorý ho vypískal a nežne pourážal. Keď prišiel minister zahraničných vecí Ruska pán Lavrov, privítal ho srdečný potlesk a slovné pozdravy, aj v ruštine. Príhovor k prítomným začal čítaným prejavom, ale veľmi rýchlo ho odložil, a dojatý sa prihovoril prítomným Slovákom.

Je v tom aj kus symboliky nášho vzťahu k Rusku, a k jeho obetiam za našu slobodu, i za pomoc SNP. Väčšina Slovákov našťastie nezabúda, ani sa nedá ohlupovať vládnucou či nadnárodnou lumpen-inteligenciou. Veď pri oslobodzovaní Československa padlo cez 140 tisíc sovietskych vojakov, ktorí nám vrátili právo na život! A to si zaslúži úctu a pietu, bez ohľadu na politické názory.

Súčasný primátor Bratislavy prichádza s návrhom, aby aspoň časť Námestia SNP (dole pri Tržnici) u príležitosti 30. výročia bola premenovaná na námestie Nežnej revolúcie. Skvelý nápad súčasných mládežnikov. Myslím, že nie len mne by sa páčilo iné, veľmi vhodné a adekvátne miesto. Blízko Univerzity Komenského v parčíku sú verejné záchody, a prínos Nežnej by sa tam mohol vyjadrovať každým spláchnutím. A určite by sa tam našla, za zásluhy o dnešok, aj nejaká ulička pre Václava Havla.

Z politických strán je zaujímavá strana Mariána Kotlebu – Naše Slovensko, označovaná za kontroverznú. Hlásila sa k odkazu prvej slovenskej republiky, i k jej prezidentovi Tisovi. Argumentovali tým, že Tiso nebol na zozname vojnových zločincov, ktorý bol odobrený víťaznými mocnosťami. A až si naštudujú Husákové Svedectvo o SNP, nie len že sa naučia argumentovať lepšie, ocenia aj dielo generácií, ktoré sa zaslúžili o socializmus.

Bola snaha ich zakázať súdnou cestou, ale nestalo sa tak. Aj keď postarší zväzáci počas rokovania súdu pózovali s heslom Stop fašizmu. (Škoda, že k dianiu u susedov sú inak ľahostajní.) Ich strane dávajú prívlastok fašistická, v prieskumoch im pribúdajú percentá, výrazne predbehli už vládnucu SNS, i Most–Híd a majú nasmerované na Smer. Ich ale najväčšia vina, a tak i rastúca popularita, je v tom, že pravdivo pomenúvajú dianie doma a vo svete. Dostali sa aj do Európskeho parlamentu a na sociálnych sieťach ukazujú, ako vyzerá Brusel, ako migranti menia tvár Európy, boli aj na Kryme, v Sýrii a pod. Pravda sa v kapitalizme nenosí, takže budú to mať ťažké. A možno pochopia, aké to mali komunisti za Tisa.

Prezidentka Čaputová sa správa k SNP určite dobre, lebo jeden z jej poradcov, Marián Leško, už preprogramovaný člen KSS, bol pred prevratom redaktorom v povstaleckom Husákovom Novom slove (bolo založené doslova za povstania), takže vie, čo jej má - či môže a musí – napísať. A po schválení na americkej ambasáde to bude určite bez chýr.

Priame útoky na SNP sú okrajové, a od ľudí, ktorí nejakým spôsobom boli zaangažovaní na profite s ľudáckym režimom. (Mali sme po prevrate napr. ministra vnútra, ktorého otec bol aktívnym členom Deutsche Partei, a s F. Gálom boli veľkí kámoši.) Útoky boli, a budú aj od hlupákov platených zvonka. Máme aj známu herečku, aj v Čechách, ktorá sa po prevrate pýšila tým, že aj jej otca komunisti zavreli. Keď jej pripomenuli, že sedel za to, že aktívne pomáhal pri vraždení povstalcov vo vápenkových peciach, prestala. Už toto rodinné striebro nevyťahuje, a teší sa IV. dôchodkovému pilieru na obrazovkách súkromnej televízie.

Jaroslav KOJZAR


Jak hodnotíte tento článek? (1 - nejhorší, 7 - nejlepší)

Hodnocení: 3.5, celkem 58 hlasů.

Jaroslav KOJZAR

Diskuse k článku

Vážení čtenáři, chcete-li se zapojit do diskuse, prosíme vás o dodržování slušného vystupování. Příspěvky, které budou obsahovat sprosté výrazy, smažeme.


Reklama
Reklama

Reklama

Vydává Futura a.s., Politických vězňů 9, 111 21 Praha 1.
Telefony - ústředna: 222 897 111, sekretariát: 222 897 256.
Email: internet@halonoviny.cz, ISSN 1210-1494.